ORTOPTIKA
Poruchy
spolupráce
očí
Ortoptika je špecializovaný očný odbor, ktorý sa zaoberá poruchami spolupráce oboch očí. Túto spoluprácu nazývame jednoduché binokulárne videnie (JBV) a umožňuje nám pri pohľade na určitý predmet vnímanie jedného obrazu a vytvorenie priestorového vnemu – 3D videnia.
Vývoj binokulárneho videnia
Binokulárne videnie sa vyvíja sa približne do šiesteho roka života. Ak do normálneho vývoja binokulárneho videnia zasiahne nejaká porucha, normálny vývoj je narušený. V dôsledku narušeného vývoja spolupráce oboch očí vznikajú poruchy ako škúlenie (strabizmus), tupozrakosť (amblyopia) alebo zníženie schopnosti prenosu vzruchu zo sietnice do zrakového centra v mozgu. Často býva znížená zraková ostrosť jedného alebo oboch očí. Niekedy pri náhlom vzniku škúlenia dochádza k diplopii (dvojitému videniu).
Pokiaľ škúlenie vznikne pred ukončením vývoja spolupráce očí – do 6. roka života, sa u malých detí vyskytuje potlačenie videnia u ubiehajúceho oka čím pacient prichádza o schopnosť priestorového vnímania – 3D videnia.
Liečebné metódy
Na zlepšenie zrakových funkcií a obnovenie jednoduchého binokulárneho videnia využíva rôzne konzervatívne liečebné metódy.
Slúži na zlepšenie presnosti spolupráce oboch očí v rôznych pozorovacích vzdialenostiach. Pri tomto cvičení sa precvičuje aj schopnosť zaostrovania očí pri pozeraní na spoločný cieľ. Používa sa zväčša v počiatočnej fáze zrakových cvičení.
Precvičujeme schopnosť zaostrovania a uvoľňovania očnej šošovky každým okom zvlášť predkladaním spojných a rozptylných šošoviek s rôznou dioptriou. Cvičenie je vhodné pre pacientov s oslabenou schopnosťou zaostrovať do blízka alebo naopak v prípadoch kedy dochádza ku kŕču a oko nadmerne zaostruje (časté napríklad u študentov učiacich sa na skúšky a pri dlhodobej práci na blízku vzdialenosť).
Využívame pri problémoch so zbiehaním a rozbiehaním očí do blízka aj diaľky. Najčastejšie používame špeciálne počítačové tranaglyfy, pri ktorých má pacient nasadené červeno-zelené 3D okuliare. Princíp cvičenia spočíva v rozdelení obrazov pre jedno a druhé oko pomocou farebných filtrov v okuliaroch a úlohou pacienta je tieto rozdelené obrazy námahou oči spájať do jedného vnemu. Náročnosť cvičenia postupne zvyšujeme podľa progresu pacienta.
Patria k takzvaným "free space" technikám. To znamená, že sa cvičia vo voľnom priestore bez pomoci rozdelenia vnemov jedného a druhého oka napríklad farebnými filtrami. Pacient cvičí už len vlastnou námahou očí kedy fixuje pohľad pred alebo za rovinu fúznej karty. Fúzne karty používame taktiež u pacientov s oslabenou schopnosťou zbiehania a rozbiehania očí väčšinou v záverečných fázach tréningu.
Ide o prístroj, na ktorom je možné cvičiť poruchy zbiehania a rozbiehania očí, môžeme upevňovať 3D videnie pacienta a znižovať mieru potláčania slabšieho oka. Princíp spočíva v rozdelení obrazov jedného a druhého oka mechanickou priečkou a pacient tieto rozdelené obrazy námahou očí spája do jedného vnemu. Správnosť spájania overujeme pomocou rôznych kontrolných bodov prípadne pomocou 3D efektu.
Zameriava sa na zlepšovanie zbiehania a rozbiehania očí a zlepšovanie vzťahu medzi pohybmi očí a zaostrovaním. K cvičeniu sa používa prístroj s obrázkami a špeciálne okienka, cez ktoré pacient pozerá na dva obrázky s rovnakým motívom. Pomocou námahy očí ich spája do jedného pri čom sa snaží obraz udržať zaostrený.
Supresia oka znamená potlačenie horšie vidiaceho alebo ubiehajúceho oka mozgom, ktorý zámerne ignoruje obraz z tohto oka, aby nedošlo k zhoršeniu kvality výsledného obrazu alebo dvojitému videniu. Úlohou antisupresných techník je zapojiť slabšie alebo častejšie ubiehajúce oko do súčasného videnia oboma očami a potláčať supresiu. K týmto technikám pristupujeme po dôkladnom vyšetrení pacienta v prípade, že dôvod pre potláčanie oka mozgom už nie je prítomný v opačnom prípade tieto techniky vynechávame. Na cvičenie využívame napríklad rôzne tlačené tabuľky, počítačové súbory s červeno-zelenými filtrami, stereoskop, virtuálnu realitu a iné.
Ide o prístroj, na ktorom nacvičujeme základy videnia oboma očami takzvanú superpozíciu pomocou „lovu“ (chytania napríklad motýľa do obruče), alebo pomocou obkresľovania obrázkov. Prístroj je založený na rozdelení vnemov oboch očí pomocou šikmo umiestneného zrkadla. Pacient pozerá cez okuláre prístroja priamo na podložku na kreslenie, na ktorej loví alebo obkresľuje daný obrázok.
Je kartička z tvrdého papiera, na ktorej sú z oboch strán vytlačené súdky (barrely) v troch veľkostiach červenej a zelenej farby. Používame ju u pacientov s nedostatočnou schopnosťou zbiehania očí ako doplnok Brockovej šnúrky alebo tranaglyfov.
Ide o súbor aktivít, ktoré používame na stimuláciu tupozrakého oka pacienta s cieľom zlepšenia videnia na tomto oku. Silnejšie oko je pri cvičení úplne vylúčené z videnia pomocou plnej oklúzie alebo výrazne znevýhodnené pod úroveň videnia slabšieho oka inými technikami (atropínové kvapky, difúzne fólie atď.)
Za aký čas môžeme pozorovať prvé úspechy?
Ortoptický alebo pleoptický výcvik sa posúva obvykle pomaly a veľmi dôležitá je vytrvalosť a dôslednosť pacienta. Niekedy si musíme počkať niekoľko týždňov, mesiacov, v niektorých prípadoch až rokov. Preto je veľmi dôležitá motivácia a dobrá spolupráca medzi dieťaťom spolu s jeho rodičmi a lekárom s ortoptistkou.
So zrakovými cvičeniami treba začať ideálne už v predškolskom veku
Výcvik môže dieťa podstúpiť po vyšetrení oftalmológom, ktorý zvyčajne stanoví správnu okuliarovú korekciu a vylúči iné možné prekážky, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť očakávaný výsledok cvičení. S ortopticko-pleoptickými cvičeniami je vhodné začať čím skôr keďže najlepšie výsledky dosahujú deti v predškolskom veku. Za hornú hranicu sa považuje obdobie medzi 8-12 rokom života, súčasné štúdie ale preukázali, že istá miera zlepšenia je možná aj u dospelých pacientov. Minimálny vek dieťaťa kedy začíname s cvičeniami je medzi 2,5-3 rokom života kedy už dieťa dokáže spolupracovať.
Pokiaľ nezačneme s liečbou porušeného binokulárneho videnia dostatočne skoro dieťa môže mať následky na celý život. Strata priestorového videnia a pretrvávajúca tupozrakosť obmedzuje možnosť uplatnenia v niektorých zamestnaniach, ktoré vyžadujú dokonalú spoluprácu očí (napr. pilot lietadla).
